Peťo Kilenc zo Sásy

Autor: Andrea Vörösová | 4.11.2011 o 16:55 | (upravené 6.11.2011 o 19:54) Karma článku: 10,09 | Prečítané:  1335x

Je šesť hodín ráno. Mladistvo vyzerajúci Róm Peťo zo Sásy pri Ratkovej energicky vykračuje do neďalekej Ratkovskej Lehoty. Už na začiatku dediny ho počuť, ako si popod nos mrmle... „Najprv idem k tete Linke, potom k Čupkovcom, a potom zájdem pomôcť k Demjanovcom“. Peťo si tak sám pre seba pripomína svoj plán práce, čo bude v ten deň robiť. Všetko má pekne naplánované, žiadny chaos. Každé ráno sa sám od seba zoberie a ide za robotou, aj keď ho k tomu nikto nenúti. V každom dome sa popýta, s čím potrebujú pomôcť, nazbiera si zákazky, urobí si plán dňa, a potom hor sa do práce. A v pláne má toho každý deň naozaj dosť. Jednej rodine pokopať záhradu, druhej pokosiť, tretej narúbať drevo. Niežeby ho o to ľudia žiadali. Peťo sa im príde sám ponúknuť. A oni súhlasia. Lehoťania ho už dobre poznajú. Má len pár tried základnej školy. Občas ho podpichujú, aby napočítal do dvadsať. Peťo sa zastaví pri deviatke, čo je po maďarsky kilenc, ďalej mu to už nejde. Tak mu v Ratkovskej Lehote prischla prezývka Peťo Kilenc. Peťovi to nevadí, smeje sa na tom.

 

Peťo je invalid, tí škodoradostní by povedali, že „na hlavu“. Nuž, ako sa to vezme. Mentálne retardovaný nie je, je skôr sociálne zaostalý. No za to zrejme on nemôže. Peťo je komunikatívny, rád sa s ľuďmi porozpráva. A aj keď je na invalidnom dôchodku, sedieť doma na zadku ho ani nenapadne. Myslím si, že Lehoťania si ho celkom obľúbili. A čo už dobre vedia je to, že za prácu sa mu najviac odvďačia vínom. Najlepšie červeným. Alebo mu zvyknú dať pár drobných na prilepšenie k invalidného dôchodku. No najmä... na to víno. Peťo sa zvykne pýtať: „Tak ako, nezabudli ste, donjasli ste mi to víno? Vjate, za tú záhradu, čo som vám v lete pokosil“. dodáva. „Jasné, že sme nezabudli“...odpovedajú mu a už mu aj podávajú fľašu červeného.

Neoddeliteľnou súčasťou Peťa Kilenca je bicykel. Starý, často so spadnutou reťazou. „Tak ako sa máte v tej Sobote“? prihovorí sa a potom porozpráva: „Pozri, čo sa mi stalo s bicyklom, zase mi spadla tá reťaz“. „Peťo, ten bicykel je už riadne starý, mal by si si už kúpiť nový“...hovorím mu. „Veď hej, pravdu máš, treba nový, už je starý tento, starý, veru“... Peťo súhlasne prikyvuje... a potom ho zase vidno len na tom starom.

Prečo vlastne o Peťovi Kilencovi píšem? Mysím si, že ten človek napriek svojmu naozaj nízkemu vzdelaniu pochopil sám od seba jednu podstatnú vec. Že človek by mal stále niečo robiť, niečím potrebným sa zaoberať, hýbať sa, komunikovať s ľuďmi. Bez ohľadu na to, čo vyštudoval, ako dlho študoval, aká je jeho životná situácia či duchovná filozofia. Dovolím si tvrdiť, že toto veru každý, hoci má aj vysokú školu, nevie. Veď je známe, že pre niektorých je životnou stratégiou najmä špekulácia, ako zarobiť... bez práce. A aj keď na špekuláciu je potrebné mať rozum v zmysle chápania súvislostí a pod., o skutočnej inteligencii to určite nie je. Peťo nevie pracovať s počítačom, nepozná internet ani facebook. Nie je napríklad závislý od toho, či obec, v ktorej býva, ponúka možnosť pracovať na aktivačné práce. To preňho nie je podstatné. Peťo si totiž prácu nájde vždy. Po celý rok a každý rok. Bez ohľadu na pracovný trh, ekonomiku Slovenska, či na hospodársku krízu v Európe aj vo svete. Aj keď je Peťo Kilenc sociálne zaostalý, hlúpy nie je. Myslím si, že taký vzťah k práci, aký si sám v sebe vypestoval tento Róm zo Sásy pri Ratkovej, sa len tak ľahko nenájde...

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?