Pozri sa na toho žobráka...

Autor: Andrea Vörösová | 7.7.2012 o 18:16 | (upravené 7.7.2012 o 18:24) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  1074x

Náhodne som si vypočula rozhovor dvoch ľudí na ulici. Jedna asi päťdesiatročná pani zlostne povedala tej druhej: „Pozri sa na toho žobráka, čo tu má čo posedávať, tak by som doňho kopla“. Na ulici sedel na zemi muž okolo šesťdesiatky, vedľa seba mal umelohmotný pohárik a pozeral len tak „do prázdna“. Sú všade, bez ohľadu na stupeň vyspelosti ekonomiky tej- ktorej krajiny. Postávajúci, „dojížďajúci“ pri stoloch v bufetoch, kľačiaci v uliciach s natrčenou dlaňou či kelímkom od jogurtu. Pohľad na nich nie je dvakrát príjemný. Keď som prvýkrát videla takéhoto človeka, napadlo ma, ako sa môže človek takto ponížiť, pýtať od cudzích ľudí peniaze, žobrať. Veď hrdosť by mala akosi automaticky patriť k človeku...

Ako sa z malého človiečika stane „človek na okraji spoločnosti“? Žobrákmi sa sem- tam stávajú aj ľudia z tzv. vyšších vrstiev. Možno práve preto, že toho mali až príliš veľa, si nič nevážili. No častejší je zrejme iný dôvod... začne to kdesi v neusporiadanej rodine, kde je častým návštevníkom alkohol a ľahostajnosť ku všetkému navôkol... V rodine, ktorá býva možno niekde v polorozpadnutej chatrči bez elektriny. Človek vyrastie, možno sa za niečo vyučí, možno nie, možno začne niekde pracovať, možno nie, možno sa dostane do normálnej spoločnosti, možno nie... Je možné sa z takého „prúseru“ niekedy vyhrabať? Snáď vďaka ľuďom „so srdcom na dlani“, dobrovoľníkom a občianskym združeniam dostávajú aj títo ľudia šancu na nový život. Druhá vec je, či o ňu majú záujem...

Je pravdou, že ak človek nemá peniaze, sociálne zázemie, skôr si doňho tí druhí kopnú, ako keď to všetko má. „Tak by som doňho kopla“... snažím sa pochopiť nenávisť v slovách ženy na ulici. Možno len nedokáže spracovať pohľad na človeka, ktorý nemá hrdosť a...to všetko ostatné, rodinné zázemie, trochu peňazí a nejakú tú priazeň osudu. Ako to v skutočnosti s osudmi ľudí na okraji spoločnosti je, nikto okrem nich samotných zrejme úplne presne nevie.

Pochopiť nie je ľahké, no keď sa to podarí... o niekoľko „kopnutí si“ by mohlo byť možno, snáď ? na svete menej... a nejde len o žobrákov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?