Raz z neho možno bude politik

Autor: Andrea Vörösová | 28.10.2012 o 14:55 | (upravené 28.10.2012 o 16:13) Karma článku: 7,03 | Prečítané:  427x

„Kde je ten doklad“?, prehŕňala som papiermi na stole. „Asi zostal v aute“, pomyslela som si. Vyšla som z budovy. Ako som otvárala dvere na bráne, začula som obrovský beh, ako keď sa rozpŕchne nejaký kŕdeľ. Neďaleko brány ostala na zemi ležať školská taška. Pri nej práve spadnutý konár zo stromu so žltou hruškou. Asi desať metrov od tašky postávali na ulici dvaja mladí chlapci. Na druhej strane ulice stál obďaleč ďalší. „Čo sa deje“?, situácia ma zaujala a tak som tam ostala stáť. Chlapec na druhej strane ulice na mňa pozeral a zdalo sa, že premýšľa. Zrejme vo svoje hlave práve tvoril príbeh, ktorý mi povie, keď sa vráti po školskú tašku. Lebo veď, bez školskej tašky sa domov nechodí.

Čakala som a v duchu som sa pokúšala rozpliesť možný scenár toho, čo sa udialo tesne pred tým, ako som otvorila dvere. Nebolo to až tak zložité, spadnutý konár s hruškou mi čo- to naznačil. Keďže školská taška ležala na zemi, bolo jasné, že sa jeden z nich po ňu vráti. Po asi dvoch minútach chlapec z druhej strany ulice, zrejme majiteľ tašky, prišiel ku mne. „Teta“, začal, „tí dvaja ma chceli zbiť“, dodal a ukazoval smerom k dvom čakajúcim chlapcom obďaleč. „A prečo“?, opýtala som sa. „Neviem“, povedal a zdvihol zo zeme tašku. Potom sa vybral smerom k chlapcom, ktorí neďaleko čakali. „A prečo ideš tam, kde sú oni, veď ťa chceli zbiť“?, položila som mu celkom logickú otázku. Zastal, zaváhal, zneistel. Bolo vidno, že rozmýšľa a rýchlo hľadá v duchu hodnoverné vysvetlenie. Nebol však zrejme ešte taký pohotový. Otočil sa, že teda pôjde opačným smerom, no napokon si to rozmyslel, nič nepovedal a znova sa vybral smerom tam, kde stáli tí chlapci, evidentne jeho kamaráti. Tí už naňho netrpezlivo čakali.

Ako som tak vnímala celú scénku "nachytania na hruškách", (platí aj bez úvodzoviek), napadlo ma, že z tohto chlapca bude raz možno politik. Predpoklady a snahu na to, myslím si, má... Veď ako sa hovorí, najprv je potrebné sa naučiť plávať v malých vodách, až potom vo veľkých... Kým vyrastie, na doučenie „potrebných zručností“ (pohotovo improvizovať, klamať, odpútať pozornosť od témy, prekryť tému inou témou atď... bude mať ešte húfu času :-))

V tomto prípade, pre mňa zaujímavo náhodnej synchronicity dvoch dejov, sa chlapci zľakli a keď som ich pri kradnutí akože zbadala, vzali „nohy na plecia“ a takmer ušli, nebyť školskej tašky, po ktorú sa patrilo vrátiť. Uvedomili si, že robili niečo, čo sa nepatrí.( A pritom by len stačilo pár hrušiek si jednoducho vypýtať.) No keď raz budú chcieť opäť niečo ukradnúť, niekto ich pri tom nachytá, a oni budú kradnúť ďalej a tváriť sa pritom, že nerobia nič zlé, a ešte pohotovo vymyslia hodnovernú výhovorku, vtedy ich už od veľkých vôd politiky bude deliť len malý krôčik...

Mám taký pocit, že základ kariéry niektorých politikov začína vždy niekde pri „nachytaní na hruškách“... a niekedy aj doslova...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?