Krvilačnosť... už aj v priamom prenose?

Autor: Andrea Vörösová | 3.1.2013 o 13:01 | (upravené 3.1.2013 o 13:11) Karma článku: 7,71 | Prečítané:  1373x

„Zo strechy železničnej stanice chce skočiť mladý muž“. Správa sa bleskovo šírila ústnym podaním aj prostredníctvom miestnej internetovej stránky. Ľudia sa zbiehali ako vrabce. Niektorí vytiahli mobily a nešťastníka na streche si natáčali. A čakali, čo bude. Skočí, neskočí? „No tak, skoč už“, znenazdajky vykríkol jeden z okolostojacich. Hasiči aj policajti robili, čo mohli.

Ľudia nahrávali ostošesť. Niektorí už zejme plánovali, že zábermi nakŕmia hladné bulvárne médiá a čo-to si privyrobia. Veď tieto témy dnes „fičia“... Kto, koho, kedy, kde, ako a prečo...? Jedna krv nestíha zaschnúť a už sa valí ďalšia, čerstvá.

Trvalo to dlho. Až nakoniec...neskočil, akcia sa skončila. Ľudia ešte chvíľu postávali, potom sa rozišli. Ako z koncertu či z divadelného predstavenia... možno ako kedysi, keď sa robili verejné popravy, stínali sa hlavy, upaľovalo sa, vešalo. Vtedy sa už dopredu verejne oznámilo, vybubnovalo, kedy a kde sa bude poprava konať a ľudia sa na to prišli pozrieť ako do divadla. Brali to zrejme ako normálnu vec, ako súčasť života a doby, v ktorej žili. Miestneho bubeníka dnes nahradil internet a facebook, ktorí krvilačné "pozvánky“ „vybubnujú" za pár sekúnd... tak, že ľudia ešte stihnú vhupnúť priamo „in medias res“.

Niečo z tej krvilačnosti v nás akoby zostalo dodnes. Aj teraz sa ľudia so záujmom prídu pozrieť. Na nešťastie v priamom prenose. Vidieť to naživo, natočiť, poslať známym, zdieľať. Už nám zrejme nestačí to sprostredkované každý deň v správach.

Nehovoriac o tom, že žartovať v niektorých situáciách sa naozaj neoplatí. Svoje o tom už určite vedia aj dvaja austrálski moderátori, ktorí zavolali do jednej z londýnskych nemocníc a predstavili sa ako členovia kráľovskej rodiny. Napriekt tomu, že ich úmyslom nebolo ublížiť, pochopili, že sa to neoplatilo. Nikomu.

Či by mrzelo pouličného „fanúšika“, ktorý povzbudzoval nešťastníka na streche železničnej stanice, aby skočil, ak by naozaj skočil, nevedno. Je však možné aj to, že nie... aj o tom je doba, v ktorej žijeme...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?