reklama

Bulvár... aj v katolíckej cirkvi?

Dostala sa mi do rúk kniha: Pravda o Róbertovi Bezákovi. Aj keď informácií okolo jeho „prípadu“ bolo už pomerne dosť, /aj keď nie dosť na to, aby rozumne vysvetlili odvolanie p. Bezáka/, knihu som so záujmom zobrala do rúk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (141)

Možno sa dozviem niečo viac. No informácie, ktoré som sa z tejto publikácie dozvedela, ma šokovali. Pôvodne som si myslela, že ohováračské listy, ktoré cestovali do Vatikánu, písali nejaké veriace tety a ujovia, ktorým moderný novátorský štýl pôsobenia arcibiskupa Bezáka v niečom prekážal a klapky na ich očiach im neumožnili to stráviť. Ako je však možné sa z knihy dozvedieť, listy posielali do Vatikánu samotní cirkevní predstavitelia, najmä z Trnavy a okolia, kde arcibiskup pôsobil.

Ako vieme, R. Bezák poukázal na nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami v Trnavskej arcidiecéze počas pôsobenia predchádzajúceho arcibiskupa, čo je závažná vec. Čakala som preto, že podstatou obsahu knihy budú argumenty a konfrontácie najmä na túto tému. Boli tam, avšak len okrajovo. A podľa knihy je v danej oblasti všetko v najlepšom poriadku... To pán Bezák sa nesprával dobre... A hneď mu aj vyčítajú niekoľko vecí, pričom medzi tie najzávažnejšie, /sú zhrnuté aj na zadnom obale knihy/, patria tieto:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú to jeho vyjadrenia na hudobnom festivale Pohoda. Konkrétne najviac im prekáža to, že R. Bezák povedal nasledovnú vetu: "Boh je najväčší pohoďák". Áno, toto.

Ďalej im vadí, že R. Bezák v relácii Lampa so Štefanom Hríbom filozoficky vysvetlil, ako si predstavuje nebo a peklo. Ušetrený od hodnotenia nebol ani samotný moderátor Štefan Hríb. Hodnotiace výrazy, ktoré v knihe padli na jeho osobu, sú také „pritiahnuté za gule“, prepáčte za výraz, že mi nedalo, aby som sa na tom nepobavila.

Z histórie je známe, že katolícka cirkev si veľmi často uzurpovala patent na pravdu. Aj vtedy, keď inteligentný človek prišiel na to, že Zem nie je rovná doska a nie je stredom vesmíru. Stálo ho to život. Aj vtedy, keď múdre ženy poznali liečivú silu byliniek a pomáhali uzdravovať ľudí. Aj im to bolo kruto „zrátané“. Lebo katolícka cirkev bola presvedčená!, že veci sa majú inak a len ona jediná pozná pravdu. Čas ukázal, že sa mýlila a povedané s trochou nadsádzky, jednotliví pápeži kadiaľ chodia, tadiaľ sa za vykonané krivdy ospravedlňujú. Pre mňa zarážajúce a nepochopiteľné na celej veci je však najmä to, prečo im pochopenie a uznanie objektívnej pravdy trvá tak dlho, niekedy aj celé stáročia... pričom všetci naokolo už objektívnu pravdu v tej ktorej oblasti dávno uznali... Nie je to zvláštne?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz niektorým z predstaviteľov katolíckej cirkvi výrazne vadí, ako R. Bezák vysvetlil predstavu neba a pekla. Lebo... katolícka cirkev má patent na rozum?... História už neraz ukázala, že s tým patentom na rozum to bude trochu inak, než sa možno zdalo... a koleso dejín sa ďalej krúti... a vyberá si svoju daň...

A k tomu prirovnaniu: „Boh je najväčší pohoďák.“ Pokoj v duši, pohoda patria určite medzi tie veľmi podstatné pocity, ktoré človek k životu potrebuje. Myslím, že Boh praje ľuďom mier a pohodu, nie vojny a zlo. A keďže to bolo na festivale Pohoda, tak áno, Boh je najväčší „pohoďák". Tam kde nerinčia zbrane, ale počuť hudbu a ľudia sa zabávajú, tam je zrejme prítomný aj Boh a teší sa s nimi, aj „On má vtedy pohodu“. Nevyštudovala som síce bohosloveckú fakultu, je to len môj laický názor, no myslím si, že aj takto nejako by sa to mohlo chápať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšou „závažnou“ vecou, ktorú vytýkajú R. Bezákovi je to, že počas svätej omše, ktorú viedol, boli na liturgickom oltári položené plyšové hračky.

Vyčítajú mu aj to, že ...sedel v civile na pive, to sa vraj na človeka v jeho postavení nepatrí...

Ako to hovoril Ježiš? Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium... Vymedzil Ježiš nejaký časopriestor, kde sa to má diať? Napríklad len v kostoloch počas nedeľňajších omší? A prečo by šírenie evanjelia nemohlo prebiehať napríklad aj v krčme na pive, kde sedí posledný somrák z ulice. Aj on možno hľadá Boha, aj keď do kostola nikdy nevkročil...

Tak toto sú podľa knihy najzávažnejšie dôvody, pre ktoré cestovali ohováračské listy na Róberta Bezáka priamo do Vatikánu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kniha mi umožnila nazrieť pod pokrievku myslenia niektorých predstaviteľov katolíckej cirkvi. No prečítať ju na jeden šup som nedokázala. Veď zistiť a spracovať takéto „šokujúce“ veci, o ktorých som dovtedy nevedela, nebolo jednoduché. A keď som si myslela, že tie najšokujúcejšie som sa už dozvedela, prišli ozajstné „pecky“. Robert Bezák je vraj ovplyvnený diablom. Áno, čítate správne. No tí, ktorí mu vytýkajú všetky vyššie uvedené veci vrátane tejto, sa však vraj zaňho dobrácky modlia, aby sa „znova dostal na správnu cestu“. A že napriek jeho „zídeniu na zlé chodníčky“ ho tí, ktorí ho vo Vatikáne ohovorili a osočili, majú stále radi... Niekde som čítala, že keď niekto zoberie drogu, vydá sa na „trip“. No vraj sa taký „trip“ dá zažiť aj inak, napríklad keď si človek niečo „silné“ prečíta... :)

Keď prepukla kauza Bezák, k téme sa vyjadrovali viacerí ľudia, medzi nimi aj jeho zástancovia z radov katolíckej cirkvi. Táto časť knihy bola tiež silným vývarom...žlče. Bulvárne časopisy sú oproti tomu úplný šuviks. Dozvedela som sa, akí sú vraj dotyční farári, ktorí sa pána Bezáka zastali, podľa knihy v živote nešťastní. Niektorí z nich odišli z katolíckej cirkvi, sú "odpadlíci", lebo ich „zviedli ženy“ a priniesli im do života smútok. Sila, však? O láske a o ženách tu nie je písané najlichotivejším tónom, pritom pravým dôvodom celibátu je podľa dostupných informácií uchovanie cirkevného majetku, resp. strach o jeho úbytok, čo sa ľudovo nazýva aj praobyčajná chamtivosť. Na každého zo spomínaných zástancov p. Bezáka je niečo negatívne vytiahnuté a nakydané. Z knihy cítiť, akoby sa daní muži dali dokopy doslova s nepriateľom. Je tam dokonca aj dosť dopodrobna opísané, že jeden z nich nemá dobrý vzťah so svojím synom a pod. Toto nie sú náhodou obyčajné špinavé klebety?

R. Bezák vraj niekedy spomenul aj smutnú pravdu, že v časoch komunizmu niektorí duchovní predstavitelia spolupracovali s ŠtB. Áno, niektorí z nich boli donášači. Cirkev by tento historický fakt nemala zatĺkať, keď si ctí pravdu. Je to zároveň aj ponaučenie do budúcna, tak ako aj pri iných špinavostiach, či už vo svetskom, alebo, áno, aj v cirkevnom svete. No na to však v knihe nasleduje vysvetlenie formou protiútoku: A tí, čo na to poukazujú, nemajú žiadnu chybu? Tak toto je naozaj sofistikovaná manipulácia hodná predavačov predražených hrncov a paplónov...

A ak by pre niekoho neboli ešte všetky vyššie uvedené veci dostatočne presvedčivé, nasleduje útok formou naozajstnej spodiny ľudského charakteru... pán Bezák by sa vraj mal dať vyšetriť psychiatrom, ba navyše, že mal tak urobiť ešte predtým, než prijal funkciu arcibiskupa.

Je pre mňa paradoxné, že aj samotní cirkevní predstavitelia, ktorí sa už pomodlili množstvo modlitieb, odslúžili veľa omší, rozjímali, prijímali eucharistiu, používajú také isté metódy, ako tí druhí... z toho civilného, „antikatolíckeho“ sveta. Človek sa niekedy pýta: Ako je to možné? Po tom všetkom, žeby nepochopili podstatu..?

Nikdy som nepila tureckú kávu. Už ani nemusím. Myslím, že jej chuť som pri čítaní tejto knihy práve zacítila... Nečakala som útoky na ľudskú dôstojnosť, boli tam. Nečakala som bulvár, bol tam, a ešte aký. Nečakala som zakrývanie očí pred pravdou a sofistikované manipulačné techniky, boli tam. Nečakala som nenávisť, bola tam.

Áno, s trochou nadsázky sa dá na toto všetko pozrieť aj pozitívne... Buďme radi, keď R. Bezáka „len“ psychicky deptajú, veď žiť v dobe o pár storočí skôr by človek jeho typu skutočne dobre nepochodil a išlo by sa rovno „na vec“. Bosorky a heretici o tom vedia svoje...

Podstatou celého prípadu je podľa môjho názoru to, že R. Bezák poukázal na závažné nedostatky v nakladaní s finančnými prostriedkami v Trnavskej arcidiecéze. Pichol do „osieho hniezda“, stúpil niektorým ľuďom „na otlak“, poukázal na pochybenia v samotnej cirkvi, a to sa zrejme v cirkvi považuje za neprípustné. Pritom denne cirkev rozpráva o potrebe pravdy, spravodlivosti, slušnosti, pokory atď. Keď však dôjde na „lámanie chleba“, jej postoj nie je vždy v súlade s tým, čo hlása. Aj toto je ďalšia závažná vec, ktorá aj vďaka tomuto prípadu opäť raz „vyplávala na povrch“. Cirkvi sňala zlaté rúcho, ktorým sa zakrýva a poukázala na to, čo je aj v súčasnej dobre ešte stále pod ním... Ponaučením aj z tohto prípadu môže byť napríklad to, že človek, či už cirkevný predstaviteľ alebo obyčajný veriaci, ktorý poukáže na nejaké neduhy v samotnej cirkvi, by mal byť od toho okamihu nejakým spôsobom chránený, pretože s veľkou pravdepodobnosťou sa voči nemu budú dať očakávať intrigy a útoky a o prípade by mal byť hneď informovaný aj samotný najvyšší cirkevný predstaviteľ vo Vatikáne.

Schytal to riadne. Len nečakal, že z „kalicha horkosti“ sa mu dajú napiť jeho vlastní „spolubratia“... Aj preto sa neviem zbaviť nepríjemného pocitu, že duch inkvizície v katolíckej cirkvi stále straší...

Andrea Vörösová

Andrea Vörösová

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  72x

Venujem sa edukačným programom pre dospelých a pre deti. Rada počúvam príbehy, názory a postrehy ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu