Kedysi v dedinskom chráme

Autor: Andrea Vörösová | 1.9.2013 o 14:59 | (upravené 1.9.2013 o 15:10) Karma článku: 9,03 | Prečítané:  1096x

Vošli do kostola. Vyparádení. Pán a panička. Honosné šaty, klobúk, drahý oblek. Sadli si do prvej lavice. Za nimi vošli ďalší páni a panie, usadili sa hneď za nimi. Majetní obyvatelia postupne obsadili všetky predné lavice... V tých bočných naľavo sedeli slobodné ženy, vpravo vydaté. Niektorí muži vyšli na chór. Nakoniec vošli do kostola tí "ostatní obyvatelia dediny a okolia"... roľníci, remeselníci, pastieri. Stáli vzadu.

Vošiel farár. Videl. Niekedy aj mal snahu jemne naznačiť... no bohatí prispievali... na chod cirkvi a kostola... A tak všetci v spoločnej modlitbe, v laviciach rozdelených podľa majetku a postavenia, vyznávali jednu vieru... v chudobného a spravodlivého Božieho syna. Tí vpredu so zloženými rukami s leskom zlatých prsteňov, ktorý dokonale ladil s pozlátenou výzdobou chrámu, a s presvedčením o tom, že sú bližšie k Najvyššiemu... Tí vzadu, hľadajúci útechu a spravodlivosť v ťažkom živote,... v pokornej modlitbe s mozoľnatými rukami trpeli ďalej...

Šírila sa vôňa kadidla, rozliehal sa spev veriacich a nad chrámom sa vznášali obláčiky ilúzií o tom, kto je bližšie k Bohu, kto je spravodlivý, koho viera je skutočná...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA BORISA VANYU

Prečo sa na malom ostrove strieľalo aj po nemeckej kapitulácii

Zabíjajme, lebo aj tak nás zabijú.

SPIŠ KORZÁR

Po prietrži mračien ostali popradské ulice pod vodou

Počasie dalo v sobotu Tatrancom opäť zabrať.


Už ste čítali?