O vzniku vesmíru máme pomerne dobrú predstavu.

Autor: Andrea Vörösová | 8.4.2017 o 16:05 | Karma článku: 3,78 | Prečítané:  656x

Astronómii sa venuje už mnoho rokov, za tajomnú „nebeskú oblohu" vidí o čosi viac než "bežní smrteľníci". Nedalo mi neopýtať sa na veci, ktoré tu boli skôr než my a ktoré človeka už od nepamäti lákajú, fascinujú a presahujú...

Pán Rapavý, čo Vás priviedlo k astronómii, čím Vás zaujala?

V Prešove, odkiaľ pochádzam, som navštevoval Ľudovú školu umenia a navštevoval som aj akademického maliara Mikuláša Jordána, ktorý ma zaúčal do tajomstiev reštaurovania. Umenie ma bavilo, a predpokladal som, že to bude aj moje budúce povolanie. Raz mi však kamarát cestou z ĽŠU rozprával ako chodí do hvezdárne, ako v noci pozorujú... Zaujalo ma to, a tak som zašiel do Klubu mladých astronómov. Hneď na jednom z prvých pozorovaní v apríli 1970 bola na oblohe jasná Bennettova kométa, ktorá ma fascinovala a asi predurčila aj môj ďalší osud.

Kde ste študovali a kam viedli Vaše kroky po skončení školy?

Po skončení strednej všeobecnovzdelávacej školy som nastúpil na Prírodovedeckú fakultu (neskôr Matematicko-fyzikálna, dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky) UK v Bratislave kde som vyštudoval odbor jadrová fyzika podobne ako moja manželka.  Po vysokej škole som pracoval vo hvezdárni v Hurbanove a manželka v Geomagnetickom observatóriu. V Komárne sa narodili aj naše dve deti, bolo potrebné riešiť bytovú situáciu. Počas vojenskej služby som sa dozvedel o konkurze na miesto riaditeľa hvezdárne v Rimavskej Sobote a tu pracujem dodnes.

Mohli by ste nám priblížiť históriu a činnosť Hvezdárne v Rimavskej Sobote?

Hvezdáreň bola organizačne zriadená v roku 1975 a 4. 10. 1977 bola otvorená jej budova, v tom čase prvá účelová budova ľudovej hvezdárne na Slovensku. Keď sme s manželkou prišli v roku 1981 do Rimavskej Soboty, bola tu len budova hvezdárne so skromným vybavením a veľký pustý pozemok. Dnes je tu „astropark,“ ktorý postupne vznikal bez financií, len z nadšenia. Na počesť hvezdárne bol Medzinárodnou astronomickou úniou pomenovaný asteroid (20495) Rimavská Sobota a mňa osobne si uctili asteroidom (26963) Palorapavý. Modely asteroidov sú v astroparku spolu s dvomi slnečnými hodinami, zariadeniami na využívanie slnečnej energie, interaktívnou zemeguľou, meridiánovým kruhom či invenčným geologickým modelom nášho regiónu. Ubytovacie možnosti umožňujú aj viacdenné podujatia, v lete si príjemne posedíte pod pergolou, pri kozube či UFO ohnisku. Astropark je miestom nielen vzdelávania, ale aj oddychu a relaxu. Od roku 1994 je v Rimavskej Sobote aj sídlo Slovenského zväzu astronómov, celoslovenskej organizácie, ktorá združuje záujemcov o astronómiu a funguje len vďaka neveľkému členskému a príjmu z 2 %. Vďaka tejto spolupráci bolo možné realizovať aj u nás  viacero projektov.

                                                                               Model asteroidu Rimavská Sobota

Pohľad na nočnú oblohu je nepochybne zaujímavý, no zároveň aj veľmi tajomný. Aká ja Vaša predstava vesmíru? Ako si vysvetľujete jeho vznik? Má niekde hranice? Ak áno, čo je za nimi?

Áno, pohľad na nočnú oblohu je fascinujúci, inšpiruje umelcov, zamilovaných, vedcov... Dnes však už krásu nočnej oblohy, či výraznú striebristú Mliečnu cestu takmer nepoznáme. Civilizácia, a s ňou súvisiace svetelné znečistenie, si vyberá svoju krutú daň. Je to vážny environmentálny problém, ktorý si ešte len málo uvedomujeme, no zasahuje do všetkých oblastí nášho života.

O vzniku vesmíru máme pomerne dobrú predstavu. Vznikol pred 13,8 miliardami rokov z veľmi malého objemu veľkým treskom a dodnes sa rozpína. Podľa novších pozorovaní je toto rozpínanie stále rýchlejšie, čo spôsobuje temná energia, o ktorej pôvode sú len dohady.  Na otázku, čo je za hranicami vesmíru, je odpoveď problematická. Vesmír pri rozpínaní si „nesie“ priestor so sebou a tak nemá zmysel sa pýtať, čo je za ním. Kde nie je hmota, nie je ani priestor. To nie je ako predstava pohľadu zvonka na nafukujúci sa balón.

                                                                                          Model Slnečnej sústavy

Kam sa posunula astronómia od čias, kedy ste študovali, až dodnes? V čom sa zmenilo naše chápanie vesmíru?

Toho je skutočne veľa, je viac astronómov, k dispozícii je výkonnejšia pozorovacia aj výpočtová technika, nové objavy prinášajú kozmické sondy, neuveriteľne sa zrýchlil prenos informácií. Astronómia je dnes asi najdynamickejšou vedou, nové poznatky sú ako na bežiacom páse. Pochopiť vesmír je mimoriadne  náročné, pretože „viditeľná hmota“ vesmíru tvorí len necelých 5 % a z nich z toho pozorujeme len malú časť. Je teda úžasné, koľko informácií o vesmíre vieme! 23 % vesmíru tvorí tmavá (skrytá, neviditeľná) hmota  a 72 % tmavá energia. Tmavú hmotu tvoria slabo interagujúce častice, no podstata temnej energie je zatiaľ neznáma.

Čo patrí medzi najväčšie objavy súčasnej doby?

Aj tých objavov je veľa. Prekvapujúce informácie boli získané napríklad zo sondy New Horizons pri prelete okolo trpasličej planéty Pluto alebo z pristátia modulu Philae sondy Rosetta na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. V CERNe bol objavený Higgsov bozón, chýbajúci „kamienok do mozaiky“ štandardného modelu častíc a vlani potvrdená existencia gravitačných vĺn, ktoré predpovedala Eisteinova všeobecná teória relativity práve pred 100 rokmi. Otvára sa tak nové okno do vesmíru. Prvá exoplanéta alebo extrasolárna planéta  (planéta mimo našej Slnečnej sústavy) bola objavená v roku 1992 a dnes ich poznáme vyše 3,5 tisíc. Nedávno, 22. februára, bol oznámený objav planetárneho systému pri malej trpasličej hviezde v súhvezdí Vodnár vo vzdialenosti 40 svetelných rokov. Sedem planét je porovnateľných so Zemou a z nich tri sú v tzv. obývateľnej zóne, kde by mohla byť voda v kvapalnom skupenstve a teda aj podmienky na vznik života.

                                                           Deň Zeme na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote

Veda a viera. Ide to dokopy?

Odpoveď je určite odlišná podľa toho, či sa pýtate veriaceho alebo neveriaceho. Vzťah viery a vedy sa v histórii menil a iste sa aj meniť bude. Dnes Vatikán podporuje astronomický výskum, má vlastné observatóriá v letnom pápežskom sídle Castel Gandolfo pri Ríme aj v Arizone na Mt. Graham. Na Mt. Graham je jednou z vedúcich osobností jezuita dr. Pavel Gábor, rodák z Košíc.

Asi by bolo trúfalé namýšľať si, že sme jediné inteligentné bytosti vo vesmíre. Čo si o tom myslíte?

Áno, je to trúfalé, zvlášť ak sa hovorí o návštevách mimozemšťanov, či sa dokonca podsúvajú „dôkazy“ o ich návštevách na Zemi. Podmienky vzniku, vývoja a udržania života sú veľmi krehké a vzdialenosti vo vesmíre obrovské. Ak je objavená vo vesmíre nejaká planéta, ktorá je podobná Zemi, je to len jeden z veľmi veľkého množstva predpokladov, ktoré sú potrebné na vznik života. A to ešte zďaleka nehovoríme o živote inteligentnom.. Tu len pripomeniem existenciu Fermiho paradoxu „Kde teda všetci sú?“, ktorý je zjavným rozporom medzi pravdepodobnosťou existencie civilizácií a neexistenciou dôkazov o kontakte s nimi.

Bolo niekedy nad územím Gemera zaregistrované UFO? Boli už aj na nás zvedaví? Ak áno, čo by tu mohli skúmať a čím by sme pre nich mohli byť zaujímaví?

Samozrejme, aj o takýchto pozorovaniach sa k nám informácie dostávajú, nad niektorými sa však hneď len pousmejeme. Ak si nejaké pozorovanie vysvetliť nevieme, je to UFO (neidentifikovateľný lietajúci objekt). Väčšinou sa však ukáže, že je to úkaz vysvetliteľný a už je z toho IFO (identifikovaný lietajúci objekt). Zatiaľ však nebol podaný jediný dôkaz, že by niektoré pozorovania UFO nejako súviselo s mimozemskými civilizáciami. Z našej histórie vieme, že pri strete dvoch civilizácií to nikdy pre tú na nižšom stupni vývoja nedopadlo dobre. Aj to je teda na zamyslenie. Nič sa s tým však nedá robiť, sú to veci, ktoré ľudí zaujímali a budú zaujímať a aj preto majú sci-fi filmy taký komerčný úspech. Predstava mimozemšťana ako „malého zeleného mužíčka“ však predsa len súvisí s významným astronomickým objavom pulzarov v roku 1967.

                                                                 Zatmenie Mesiaca 7.9.2006 nad Hvezdárňou

Stalo sa Vám už, že pri rozprávaní s nejakým človekom ste mali pocit, akoby bol „z inej planéty?“

Ale áno, máte pravdu, niekedy mám skutočne pocit, že niektorí ľudia akoby boli „z inej planéty,“ no to však samozrejme nesúvisí s mimozemšťanmi. Vlna záujmu o návštevníkov z vesmíru sa začala po publikovaní knihy Spomienky na budúcnosť (1968), ktorej autorom je spisovateľ (hotelier) Erich von Däniken. Tvrdí, že návštevníci z vesmíru tu boli a ovplyvňovali náš vývoj aj históriu. Odborná verejnosť jeho „teórie“ jednoznačne odmieta. Je to, okrem iného, aj veľká neúcta voči schopnostiam našich predkov.

Ako je známe, niektorí pozemšťania sa už onedlho chystajú ísť bývať na Mars. Predsa však, nie je tam zatiaľ vybudovaná žiadna infraštruktúra, o pohostinských zariadeniach ani nehovoriac. Neriskujú príliš?

Projekt Mars One bol oznámený v roku 2012 a predpokladá pristátie kozmonautov na Marse  v roku 2026. Mars One je nezisková organizácia, ktorej zakladateľom je podnikateľ  Bas Lansdorp. Odborníci sú však k projektu veľmi skeptickí, v súčasnosti neexistujú na projekt vhodné technické podmienky. Projekt je mimoriadne nákladný, má to byť asi najväčšia „reality šou“ v dejinách. Projekt s návratom kozmonautov nepočíta, je to teda jednosmerná letenka... Ja sa skôr prikláňam k názoru, že je to vhodná otázka pre sociológov, psychológov či psychiatrov.

                                                                                             Interaktívna zemeguľa

Prezraďte nám ešte, aké aktivity pripravuje tunajšia Hvezdáreň pre verejnosť v tomto roku? Čo zaujímavé bude možné v najbližších mesiacoch na oblohe pozorovať?

Vo hvezdárni či astroparku sa vždy nájde niečo nové a zaujímavé. Vo februári sme mali možnosť vidieť polotieňové zatmenie Mesiaca aj česko-slovenskú kométu 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. V apríli snáď bude aj v dosahu malých ďalekohľadov ďalšia „naša“ kométa 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák, ktorú objavil na Skalnatom Plese v roku 1951 Ľubor Kresák. 22. apríla má maximum meteorický roj Lyridy, v lete Perzeidy a v decembri Geminidy. 7. 8. nás čaká čiastočné zatmenie Mesiaca, ale najvýznamnejším úkazom v roku 2017 bude úplné zatmenie Slnka 21. 8.  Žiaľ, na jeho pozorovanie bude potrebné vycestovať až do USA. Viac informácií je na stránke www.astrors.sk.

   Ďakujem za zaujímavý rozhovor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?