reklama

Kde je vôľa, tam je aj cesta...?

Okres Rimavská Sobota bol ke­dysi regiónom s rozvinutým stro­járskym a potravinárskym prie­myslom a poľnohospodárskou výrobou. Za posledných 20- 30 rokov tu však svoje brány zavrelo viacero väčších podnikov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Medzi ne patrili napríklad závody ťažkého strojárstva, ta­baková továreň, cukrovar, pi­vovar, mlyny či sódovkáreň. Mnohí ľudia v nich odpra­covali 20 aj 30 rokov, zrazu ostali bez práce... Nehovoriac o mnohých dedinách, v ktorých fungovali družstvá a pracovala v nich takmer celá obec...

Mnohoročnou tradíciou sa v Rimavskej Sobote mohli pochváliť pivovar aj cukrovar... Ako napokon dopadli?

Pivovar Gemer

Historický výskum začiatkov varenia piva na území Gemera svedčí o bohatej tradícii varenia piva takmer v každej väčšej obci. V samotnej Rimavskej Sobote po­známe doteraz najstaršiu zacho­vanú listinu s príjmami mestského pivovaru z roku 1692. Známa je aj zmluva z roku 1790 o prenájme chmeľnice, mestského pivovaru a krčmy. Na tradície pivovarníctva v tejto oblasti nadviazal v roku 1965 novovybudovaný Pivovar Gemer v Rimavskej Sobote. Prvé sudové pivo Gemer bolo stočené v novembri 1966 a o mesiac neskôr sa k zákazníkom dostalo prvé pivo vo fľašiach. Pivovar prešiel neskôr rôznymi organizačnými zmenami. Prácu v ňom našli stovky ľudí z mesta aj z okolia. Mnohí z nich tu pracovali 20 či 30 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rok 1992... Pivovar bol sprivatizova­ný Ing. Vladimírom Poliakom a bola založená nová spoločnosť Pivovar Gemer s.r.o. V týchto rokoch vzrástla aj kvalita a obľúbenosť piva Gemer.

Rok 1995... Nadácia Slovak Gold udelila pivu Gemer 11,5 % ležiak výčapný svetlý vo fľašiach a ple­chovkách zlatú medailu Slovak Gold. Vzrástol záujem aj v zahraničí a exportné aktivity boli zamerané na Rumunsko, Ukrajinu, Rusko, Litvu, Poľsko, ale aj Švédsko a Egypt.

Rok 1999... Majiteľom pivovaru sa stala firma KK Company a jeho názov zmenila na Pivovar a sladov­ňa Gemer s.r.o. Ešte v tom istom roku však pivovar majiteľa znovu zmenil. Vlastniť ho začala známa holandská spoločnosť Heineken In­ternational.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Písal sa rok 2004 a v médiách sme sa mohli dočítať... “Pivovar v Ri­mavskej Sobote, súčasť spoločnosti Heineken Slovensko, dosiahol v roku 2003 aj napriek zložitým eko­nomickým podmienkam dobré hos­podárske výsledky. Svoju pozíciu na trhu stabilizoval a dosiahol me­dziročné zvýšenie objemu tržieb o 11 percent. Vývoz smeroval najmä na Ukrajinu, ale aj do Rumunska a Bieloruska.

Rok 2006... Po dvoch rokoch spo­ločnosť Heineken oznámila ukon­čenie výroby piva v pivovare Ge­mer, jeho uzavretie a presunutie výroby do Hurbanova. Výroba piva v Rimavskej Sobote tak nadobro skončila.

Pivo sa pilo, pije a bude piť stá­le. To gemerské „tieklo hrdlami“ štyri desaťročia... zrazu z ponuky zmizlo... Nájsť odpoveď na otázku, kde sa stala chyba, nie je jednodu­ché...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cukrovar

Onedlho ohlásili aj ukončenie výroby v tamojšom cukrovare. Závod skončil koncom roka 2006. Bez práce ostalo viac ako 120 cukrovarníkov. Mesto pritom koncom jari v tom istom roku stratilo pripravovanú investíciu nemeckej spoločnosti Dräxlmayer, ktorá mala priniesť prácu asi 1 200 ľudom.

Aj keď sa zdalo, že táto „ničivá vlna“ si nájde ďalšie obete, zopár spoločností podobnému osudu našťastie uniklo... Nelichotivý scenár tak čakal aj na rimavskosobotskú konzerváreň a mliekáreň. Im sa však vďaka duchaprítomnosti miestnych, ktorí nedovolili zahraničnému investorovi „dokonať dielo úplne,“ podarilo „vstať z popola...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Konzerváreň v Rimavskej So­bote skončila“... Tak zneli titul­ky viacerých novín, keď sa písal rok 2005. No prešlo 13 rokov a z konzervárne „na odstrel“ je dnes úspešná prosperujúca firma. Ko­niec koncov, kde inde ako v poľ­nohospodárskom regióne by mal mať takýto typ podniku svoje miesto.

Rimavskosobotská konzerváreň bola založená v roku 1902. V júni roku 2005 ju zrušili odpredajom obchodných podielov. Aj keď sa zdalo, že aj ďalší závod s dlhoroč­nou tradíciou v meste skončí, ne­stalo sa tak. Nový kupujúci spoloč­nosť RISO-R, s.r.o., ktorá vznikla v roku 2005, prejavil záujem na vyše storočnú tradíciu konzervár­ne nadviazať a pokračovať v danej činnosti aj naďalej. Väčšina súčasných zamestnancov je ešte stále z pôvodnej firmy. Vedenie spoloč­nosti sa usiluje omladiť kolektív pracovníkov ako náhradu za tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. Na ich skúsenostiach a pracovných návykoch firma doposiaľ stavia.

S výrobou džemov, lekvárov a ovocných nátierok pokračujú dodnes a z firmy, ktorá svoju vý­robu pred vyše desiatimi rokmi zatvorila, je dnes jediný producent tohto sortimentu na Slovensku. Okrem tradičných surovín spraco­váva aj plody menej známych dru­hov rastlín, čím do obchodnej siete zabezpečuje dodávku originálnych výrobkov. Usilu­jú sa aj o expanziu do zahraničia.

Podobne bola na tom aj Gemerská mliekáreň. Jej vznik sa datuje do roku 1953, kedy vznikla na mieste bývalej octárne. V roku 2007 ju kú­pila francúzska spoločnosť Senoble Central Europe, ktorá z nej chcela urobiť najproduktívnejšie výrobné sídlo sušeného mlieka v strednej Európe. No už v roku 2008 začala s prepúšťaním a v apríli 2009 závod zatvorila a prepustila všetkých za­mestnancov. Dôvodom bol údajný výrazný pokles cien mliečnych vý­robkov na slovenskom trhu.

Bývalí zamestnanci mliekárne sa však napriek danej situácii rozhodli výrobu opäť naštartovať. Výroba v závode sa tak v auguste 2009 roz­behla opäť, no už pod novým ná­zvom Gemermilk rs, s.r.o. Kúpili pôvodné technológie a budovy a nadviazali na dl­horočnú tradíciu výroby mliečnych výrobkov. Pomohli aj bývalí za­mestnanci, ktorí tam pracujú opäť.

Fungovanie konzervárne či mliekárne tak môže poslúžiť ako príklad dobrej praxe v ťažko skúšanom regióne. Ale vrátim sa k závodom, ktoré boli zatvorené. Mnoho ľudí sa pýta, prečo bolo umožnené dané a pre región kľúčové strategické podniky sprivatizovať? Nikto z vtedajších mocných nevedel, aké to môže a bude mať pre región dôsledky? Veď ak by k tomu nedošlo, situácia v regióne by nebola taká biedna, aká je dnes. Ostalo prázdno a škody, ktoré boli v minulosti napáchané, regióny z pozície samospráv v súčasnosti napraviť jednoducho nedokážu.

Ako ďalej...?

Tisíce nezamestnaných v okrese s najvyššou mierou nezamestnanosti čakajú na pomoc od štátu v podobe príchodu investora, a nemusí byť len zahraničný, keďže s tými región nemal vždy najlepšie skúsenosti, a vytvorenia nových pracovných príležitostí. Áno, je známe, že tí ľudia, ktorí nechcú robiť, pracovať nebudú. Radšej budú využívať či zneužívať sociálny systém štátu a žiť zo „sociálky,“ príspevkov na bývanie, sociálnych štipendií a pod., ktoré keď si dokopy poskladajú, vyjde im celkom pekná suma postačujúca na to, aby vyžili z mesiaca na mesiac a mali pritom plno voľna, počas ktorého sa môžu venovať svojim záľubám a koníčkom. A nie sú to len ľudia bez vzdelania, s pár triedami základnej školy či s nejakým zdravotným hendikepom. Je tu však veľká skupina ľudí, ktorí pracovať chcú, len na to nemajú adekvátne príležitosti. A aký je odkaz mnohých z nich? „Doneste nám sem jeden „Jaguar“ a my robiť budeme...“

Hovorí sa, že „kde je vôľa, tam je aj cesta“. Nájde sa konečne aj pre tento ekonomicky, sociálne i morálne ťažko skúšaný región...?

Andrea Vörösová

Andrea Vörösová

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  72x

Venujem sa edukačným programom pre dospelých a pre deti. Rada počúvam príbehy, názory a postrehy ľudí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu