Hm, Gemer je tradičný poľnohospodársky región. Sadiť mrkvu nás učili už na základnej škole, no na to, aby sme si navarili zeleninovú polievku, potrebujeme suroviny zo zahraničia?
Kupujeme si naleštené paradajky či jablká z ďalekých krajín, no mnohí obyvatelia Gemera so zdravými rukami a nohami sú bez práce. Vo viacerých dedinách leží nevyužitá pôda, ľudia posedávajú, budovy niekdajších roľníckych družstiev chátrajú. Aj to je typický obraz nejednej dedinky v Gemeri počas pracovného týždňa. Tento región asi naozaj nie je „Bohom vyvolený.“ Napriek tomu tu ľudia žijú a budú žiť. Tí starší neraz spomínajú na bývalé družstvá JRD, v ktorých kedysi pracovala takmer celá dedina. Mali prácu, aj výplaty. Pred rokmi prešla regiónom „likvidačná vlna,“ ktorá zničila viaceré kľúčové závody. A tak tu ekonomické a sociálne dno prehlbuje aj dno morálne, idú ruka v ruke. Málo pracovných príležitostí, pracovné miesta na základe kontaktov bez primeraných schopností, nekompetentnosť... Aj to dotvára kolorit života mimo „hlavných tepien Slovenska.“
Ako z tejto biedy von? Vyzerá to tak, že Peugeoty či Jaguáre tu montovať nikdy nebudeme. Asi je potrebné vychádzať z toho, čo už v regióne máme odskúšané a na čo máme aspoň nejaké reálne možnosti. Keďže Gemer je poľnohospodársky región, asi by bolo vhodné ísť tradičnou cestou- obilninovou, zeleninovou, ovocnou... tou, ktorou roky „kráčali“ aj naši predkovia. Využiť napríklad ponúkanú možnosť zriaďovať v mestách a v obciach sociálne podniky. Mať reálnu víziu a cieľ, „nevytunelovať“ ich skôr, než vôbec vzniknú. V jednej dedine pestovať napríklad mrkvu a petržlen, v druhej kaleráb a zeler, v tretej pór, uhorky, v štvrtej papriky a paradajky. V ďalšej zeleninu sušiť a a v susednej z toho vyrábať napríklad vegetu. Alebo pestovať chilli papričky, v náleve v malých fľaštičkách stoja v obchodoch takmer dve eurá. Vytvoriť v obciach veľkosklady, predajne, zastrešiť to kvalitným manažmentom a marketingom a ponúkať všade, kde sa dá. Zásobovať škôlky, školy, podniky, reštaurácie. A mať ambíciu ponúkať zeleninu aj do obchodných medzinárodných reťazcov. Veď o čo sú naša mrkva či pór horšie než tie z Čiech a z Holandska?
A podobne by to mohlo byť aj s ovocím. Okrem toho exotického si predsa to ostatné vieme dopestovať sami... jahody, maliny, černice, jablká, hrušky, marhule... A čo tak vyrábať ovocné čaje či balíčky so sušeným ovocím zmiešaným s vlašskými a lieskovými orechmi...
Keby bol aspoň v každej tretej tunajšej dedine zriadený sociálny podnik, mnohým ľudom bez práce by to pomohlo. Problém nezamestnanosti v Gemeri by to síce úplne neodstránilo, no mohlo by to aspoň čiastočne prispieť k jeho riešeniu.
Myslím si, že v Gemeri nie sme odkázaní na mrkvu z Česka a pór z Holandska. Mnohí by si v obchodoch na pultoch radi našli tunajšiu zeleninu. Nemusí mať gigantické rozmery a nemusí byť ani „navoskovaná.“ Stačí taká obyčajná, s vôňou záhrady, naša gemerská...
