Vitajte v regióne... a cíťte sa tu ako doma...

Autor: Andrea Vörösová | 5.6.2020 o 10:37 | (upravené 5.6.2020 o 13:12) Karma článku: 3,44 | Prečítané:  297x

Život na Slovensku sa delí na také dva hlavné typy... na život vo veľkomestách, hlavných „tepnách“ krajiny, a život v regiónoch. To, že neraz ide o dva odlišné svety, sa asi presvedčil každý, kto vyskúšal obidve možnosti.

Veľkomestá a regióny majú síce svoje podobnosti, v niečom až zhody, no špecifiká regiónov sú tak svojrázne, že obyvateľ veľkomesta sa k nim jednoducho nemá ako dostať...

Nedostatočná infraštruktúra, slabé lezecké výkony...

Situácia v mnohých regiónoch je dobre známa... nedostatok pracovných príležitostí, ekonomická a sociálna chudoba, málo vzdelaných ľudí. Napriek tomu je však jedno pravda. Ešte stále sa v chudobných regiónoch nájde mnoho ľudí, ktorí pracovať chcú, len nemajú kde, a čakajú na reálnu pomoc od štátu.

Z minulosti ostalo v niektorých regiónoch aj nemálo nezodpovedaných otázok... prečo štát pred x- rokmi dovolil napríklad v jednom z miest v Gemeri predať viaceré štátne podniky do súkromných rúk, keď bolo zjavné, ako to môže skončiť? Kde bol vtedy rozum? Mnohí ľudia mohli mať dodnes prácu, veď pivo sa pije stále, cukor sa bude jesť stále, neviem, sóda sa už nepije?, alebo obilie už nie je potrebné mlieť...? Nuž ale, peniaze boli, sú, a zrejme aj vždy budú silnejšie než rozum.

Dôvody, prečo do zaostalých regiónov neprichádzajú investori, sú tiež chronicky známe, slabá infraštruktúra, nízka vzdelanostná úroveň atď. Okrem zlých ciest však nejednému regiónu vraj donedávna chýbalo aj čosi ďalšie. A vraj dosť podstatné. Lepšia výkonnosť v jednej zo športových disciplín- v lezení. No nie v tom zvislom po lane, ale v inom, vodorovnom... Mnohí to už vraj vyskúšali, údajne sa to dá a sú z toho aj výsledky... Nuž, v tejto disciplíne boli niektoré regióny naozaj slabé...

Chudobný región ako „dojná krava“? Na prvý pohľad nepochopiteľná vec, no predsa realita...

Na druhej strane, nie je celkom pravda, že o zaostalé regióny záujem nie je. Firmy, vrátane tých zo západného Slovenska, si sem aj napriek nedostatočnej infraštruktúre cestu našli. Nie však formou vytvárania pracovných miest.Mnohé zaostalé regióny tak slúžia ako „dojné kravy“ pre bohaté regióny, Bratislavu nevynímajúc. A zdá sa, že to mnohým takto aj vyhovuje.

Štátna správa v regiónoch... trafiky, „rodinné firmy“

Oligarchické praktiky Smeru pocítili aj regióny... a dosť výrazne. Nielen štýlom politikárčenia jeho predstaviteľov, ktorý bol obyvateľom častokrát viac na škodu než na úžitok a stali sa len „rukojemníkmi“ miestnych mocenských bojov, ale aj dosadzovaním „našich ľudí“ do všetkých možných sfér, komisií, výborov atď...

Zo štátnych inštitúcií vrátane okresných úradov si v regiónoch už dávno spravili „trafiky“ na štýl „rodinných firiem.“ Nerieši sa odbornosť, princípy, ale úplne „jednoduchá vec“... kto je koho známy. Podstatné sú kontakty, výnimky len potvrdzujú pravidlo. Hovorí sa o vopred vybratých víťazoch výberových konaní, ktoré sa síce následne uskutočnia, ale len pro- forma. Ďalším spôsobom je prijatie „nášho človeka“ na zastupovanie. Časom, keď sa uvoľní iné miesto, je tam už len presunutý... a takto jednoducho získa teplé pracovné miesto v štátnej inštitúcii. Neraz je nekompetentnosť ľudí na niektorých pracovných pozíciách doslova zarážajúca...

O obsadzovaní miest v samosprávach ani nehovoriac, funguje to na podobných princípoch, až na nejaké výnimky, ktoré len potvrdzujú „pravidlo fungovania regiónu.“ Je smutným faktom, že tento systém sa od čias socializmu v niektorých regiónoch vôbec nezmenil.

Samozrejme, okrem štátnej správy sa tým „správnym smerom“ šlapalo aj inde... v zdravotníctve, v školstve, v sociálnej sfére... „Správny smer“ bol všade, stál za spackanými projektami, všetko zabezpečil, všetko kryl...

Súčasná vláda deklaruje pomoc zaostalým regiónom, deklaruje zmeny v obsadzovaní a vo fungovaní inštitúcií štátnej správy v regiónoch. Bude to nepochybne „ťažkým orieškom....“

Pravidlá regiónu...

Región je neraz „štát v štáte“ a má svoje starým socialistickým systémom stanovené pravidlá... pravidlo politickej linky, pravidlo záujmovej skupiny, pravidlo „našich ľudí“, pravidlo intrigy, pravidlo podvodu... Beztrestnosť je zaručená... kontakty to istia. Takto „jednoducho“ to funguje...

Ak by sa dala nakresliť schéma vzájomných väzieb ľudí v tom- ktorom regióne, bola by určite hustejšia ako nákres vesmírnej oblohy v čase najväčšej viditeľnosti hviezd...

Očakávanie kompetentného prístupu ako ideál ranej mladosti...

Ak chcete ostať bývať v regióne, musíte sa postupne zbaviť niektorých ideálov, ktoré ste počas detstva, respektíve školských čias, nadobudli. Čakáte kompetentný prístup, riešenie vecí? Zabudnite.

Podvádza sa. Je to tak. Podvádza sa všade, kde sa len dá, v ideálnom prípade „na každom kroku.“ Pre mnohých je to „norma.“ A oni sú predsa tí, ktorí určujú „pravidlá.“ Aj to, čo je biele a čo je čierne. Keď na to „kompetentného“ človeka upozorníte, očakávajte takisto „kompetentnú“ odpoveď: „Viete, mne ten človek nič nespravil.“ ???

Veru, podvodníci si dávajú echt pozor, aby robili zle len tým ostatným, a veľmi dbajú na to, aby v očiach „svojich ľudí“ na dôležitých postoch vyzerali ako úctiví občania štátu.

Upozorniť na nekalé veci môžete, isteže áno, je to potrebné, no, obrazne povedané, len tak zhruba do dvoch hodín... Keď prídete neskôr, argument „kompetentného“ orgánu znie: „Ale veď to bolo už pred dvomi hodinami?“ ???

A ak sa nebodaj odvážite úprimne opýtať, prečo sa veci neriešia, chvíľu nastane ticho a v očiach toho druhého „čítate“ jasný odkaz: „O čo vám ide?“

Očakávanie kompetentného prístupu v rôznych inštitúciách v niektorých regiónoch patrí k ideálu ranej mladosti. U dospelého človeka, ktorý už nejaký ten rok v regióne žije, no nedokáže to akceptovať, je dané očakávanie len zbytočne hlodajúcou mentálnou záťažou, ktorá mu znepríjemňuje život...

Etika a Don Quijote...

Etika? Naozaj ťažká téma pre mnohé regióny...Akákoľvek snaha o poukazovanie na netransparentnosť, nekorektnosť, nemorálnosť, absenciu etiky v tej- ktorej oblasti, je často len takým Don Quijote-ovským pokusom... až na drobné úspechy, aj to len v oblastiach, kde nejde o väčšie peniaze.

Etika ako taká sa spomína nanajvýš na základných a stredných školách na hodinách etickej výchovy... a tam kdesi to celé aj končí...

Však Andrej...?

Pomery v niektorých regiónoch v spomínaných súvislostiach sú naozaj hodné povšimnutia, trebárs aj formou sociologického výskumu... Minimálne by z toho mohol byť bohatý materiál na poctivú diplomovú prácu alebo doktorát. Andrej, verím, že súhlasíš...

Kto chce s vlkmi žiť...

Bývať v regióne je dobrodružstvo. Žijú tu aj charakterní ľudia, občas sa darí presadiť aj slušnosti. No takých prípadov je neporovnateľne menej než tých opačných...

Región je jednoducho „štát v štáte,“ kde platia jeho pravidlá, jeho zákony, často odlišné od tých oficiálnych. Buď sa s tým zmierite, alebo sa presťahujete inam, buď hlasno rebelujete, alebo rebelujete potichu... no len veľmi ťažko sa podarí niečo zmeniť na jeho zatuhnutom zvykovo- mocensko- politicko- malomeštiansko- absurdnom genius loci. Aj naši predkovia už o tom vedeli svoje, keď tvrdili... „Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť...“

Srdeční ľudia a pekná príroda...

Nuž... vitajte v regióne a cíťte sa tu ako doma... Žijú tu srdeční ľudia a je tu pekná príroda...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Koniec lacným nákupom z Číny, tovar sa predraží

Od nového roka sa bude platiť clo a DPH aj na lacné tovary.


Už ste čítali?